reklama

Krajina emigrantov sa stáva krajinou imigrantov

Írsku sa darí skvele. Nedávno bolo ešte najchudobnejšou krajinou Európy, teraz je kvôli svojmu ekonomickému rozmachu nazývané Keltským Tigrom a vidno to aj na rastúcej životnej úrovni jeho obyvateľov. Ako všade, kde sú prosperita a peniaze, prichádzajú ľudia z menej šťastných krajín, aby aj oni participovali na úspechu. Prichádzajú legálne, ilegálne, za slobodou, či za peniazmi a Írsko sa musí vyrovnať s prívalom nových ľudí. Írsko kedysi známe ako krajina emigrantov sa dnes stáva krajinou imigrantov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)
Pamätník obetiam hladomoru dublinských dokoch. Hlad zabil v Írsku v 19. storočí 1 milón ľudí a dalšie milióny prinútil emigrovať.
Pamätník obetiam hladomoru dublinských dokoch. Hlad zabil v Írsku v 19. storočí 1 milón ľudí a dalšie milióny prinútil emigrovať. (zdroj: foto (c) Aďka)

Od roku 1800 hlad a emigrácia zdecimovali írsku populáciu z pôvodných ôsmich miliónov na terajšie štyri (ale momentálne sa snažia túto stratu vehementne dobehnúť:)). Každý Ír prišiel s emigráciou nejakým spôsobom do kontaktu, preto sa k tejto záležitosti až na výnimky stavajú s porozumením. Dokážu imigrantov pochopiť, pretože vedia, aké to je prísť do cudzej krajiny a začať od nuly, vedia čo je to chudoba, hlad a tvrdá drina. Alebo aspoň tí starší to vedeli. Súčasná generácia si dnes užíva členstvo v Európskej Únii a hýri a pije za peniaze nemeckých a anglických daňových poplatníkov:).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hlavné mesto Írska, Dublin je v dnešných dňoch kozmopolitné a multikultúrne mesto. Nájdete tu národnosti z celého sveta, od Austrálie a Číny, cez východnú Európu a Afriku, až po južnú Ameriku. Na uliciach je vidno černochov, Číňanov, Slovanov (rozumej Poliakov:)), Indov a sem tam aj nejakého Íra. Dokonca aj Írsky jazyk je v Dubline až tretí najpoužívanejší po Angličtine a Poľštine.

Utečenci, prichádzajúci do Írska bez povolenia na pobyt a žiadajúci o azyl, to majú ťažké. Írska vláda zaobchádza s nimi veľmi prísne a musia mať skutočne vážny dôvod, aby azyl získali. Navyše ani verejná mienka im nie je príliš naklonená. Na vine je zrejme skutočnosť, že pokiaľ azylanti čakajú na udelenie štatútu utečenca, nemajú povolené pracovať a živí ich štát, pričom v niektorých prípadoch to môže trvať aj pár rokov. Väčšina z nich je z afrických krajín a čiernej pleti a všetky ich ženy sú v istom stupni materstva:), aby dostali od vlády väčšie prídavky. Z toho dôvodu ich niektorí z Írov považujú za príživníkov, ktorí vyciciavajú štátny rozpočet. Miestni navyše majú tendenciu opovrhovať “farebnými“ hoci v osobných rozhovoroch pri pinte piva sa dušujú, že práve oni rasisti nie sú. Pravdou je, že takmer všetci utečenci inej ako bielej farby pleti sa už stretli s nejakou formou intolerancie, aj keď šlo v drvivej väčšine iba o verbálne prejavy. Írska vláda sa preto snaží prísne postihovať akýkoľvek prejav rasizmu či etnickej neznášanlivosti, aby toto zatiaľ veľmi mierne napätie neprerástlo do vážnejších etnických nepokojov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lepšie sú na tom prisťahovalci z nových krajín EÚ, ktorí tu prišli za prácou. Väčšinou sú bieli a dokonca aj miestni oceňujú ich prínos pre Írske hospodárstvo. Veď len v rokoch 1991 – 2000 sa vytvorilo pol milióna(!) nových pracovných miest, ktoré bolo nevyhnutné zaplniť, a to nedokážu ani Íri so svojou natalitou a demografickým prírastkom. Prišelci si slušne zarobia, v Írsku má kto pracovať a všetci sú spokojní. Len zopár mladých ľudí (zhruba 40 percent medzi 20-30 rokom života) si myslí, že tento prílev pracovnej sily im berie pracovné príležitosti a zvyšuje kriminalitu. Skvele som sa na tomto tvrdení pobavil:). Írska mládež totiž nepotrebuje pomoc cudzincov, aby udržala úroveň kriminality a tvrdo pracovať sa im už vonkoncom nechce.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale aj stáročiami, chudobou a Angličanmi zocelení Íri majú toho občas plné zuby. Príkladom je príbeh mojej kamarátky z Čiech ktorá pracuje v Dubline v obchodnom dome ako zástupkyňa vedúcej oddelenia, kde sa vypracovala vďaka vlastnej pracovitosti a šikovnosti. Medzi jej povinnosti, okrem iného, patrí naháňať niektoré Írky do roboty a tie to, ako inak, veľmi zle znášajú. Však sa len vžite do ich kože, pochopíte to: rozkazuje vám dievča mladšie od vás, navyše cudzinka z východu – ako keby vám na Slovensku velilo dievča odniekiaľ z Rumunska. Jednu z Írok, ktorá bola obzvlášť lenivá, to nakoniec dožralo a poslala moju kamarátku do ...... (doplňte podľa vkusu :)) so slovami: ”Vráť sa odkiaľ si prišla ...(slangova nadávka), my vás tu nepotrebujeme.”. Kamarátka si to k srdcu vonkoncom nebrala a bolo by zostalo len pri jej súcitnom úsmeve, keby dve mladé írske brigádujúce študentky, ktoré boli svedkami toho celého, nezašli za supervisorom a o celom incidente mu neporozprávali. Nemohli zniesť pomyslenie na to, že takto hnusne sa ich krajanka zachovala. Ich reakcia ma príjemne prekvapila a bol som si nútený troška poopraviť môj názor na írsku mládež (ale skutočne len trošku:)). Nakoniec sa to skončilo pri napomenutí a s ospravedlnením s kŕčovitým úsmevom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tom istom obchode sa stali aj prípady, keď zákazníčka odmietla byť obslúžená cudzinkou a žiadala si Írku. Privolaná manažérka jej s milým úsmevom vysvetlila, že všetky dievčatá sú vyškolené a skúsené a nevidí dôvod, prečo by ju nemohli obslúžiť. Nakoniec dodala, že ak to nie je ochotná akceptovať, tak jej peniaze nepotrebujú a slušne ju vypoklonkovala z obchodu. Veľmi pekný prístup.

O tom, že sa v Írsku problém prílevu cudzincov berie skutočne vážne svedčí aj fakt, že mnohé spoločnosti posielajú svojich zamestnancov na takzvaný „diversity training“, kde sa učia pochopiť cudzincov, ich správanie a mentalitu, alebo sa snažia vžiť do role ľudí s rôznymi postihnutiami. V rámci jedného takéhoto tréningu mala moja priateľka možnosť prejsť sa na invalidnom vozíku po obchodnom dome, v ktorom pracuje. Sama priznala, že to nie žiadna sranda a získala skúsenosť a iný uhol pohľadu (doslovne) na mnohé veci.

Viete si však predstaviť, ako by podobné situácie dopadli u nás, na Slovensku? Íri mali 200 rokov na pochopenie pojmov emigrant a imigrant, pričom Slovensko sedelo ticho zatvorené a izolované 40 rokov za železnou oponou. Mentalita ľudí je iná a nevyzerá to pre nás ružovo. O tom však až nabudúce.

Leonard Muška

Leonard Muška

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Absolvent Fakulty Riadenia a Informatiky ŽU, momentálne žijúci a pracujúci v IT sektore v Dubline, Írsko Zoznam autorových rubrík:  ÍrskoKomentáreIT a web

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu