Stačí sa pozrieť na situáciu v Českej Republike, Ukrajincov tam je momentálne viac ako Slovákov a to sme boli spoločný štát. Zatiaľ máme pekné dvojciferné percento nezamestnanosti a veľký priestor na čerpanie vlastnej pracovnej sily, ale skôr či neskôr sa to zmení – niekto tu bude musieť pracovať. S naším demografickým vývojom to nevyzerá ružovo:) a Rómovia nás z biedy nevytrhnú.
Podľa môjho názoru k nám budú prichádzať najmä ľudia z krajín bývalého sovietskeho bloku ako Ukrajinci, Bielorusi, Rusi a ďalej na východ Gruzínci, Čečenci. Cítia sa byť s nami zrejme spriaznení kvôli našej spoločnej komunistickej minulosti. Ak Európska únia príjme ďalšie krajiny, tak Rumuni a Bulhari budú k nám chodiť na roboty, ako my teraz chodíme do Írska a Veľkej Británie. Zjavia sa aj emigranti z Afriky a bezpochyby sa zväčší u nás už aj tak početná skupina ľudí pôvodom z Indočíny:).
My však nie sme na to pripravení. A to nemám na mysli vybudované nové záchytne utečenecké tábory, účinnejšiu cudzineckú políciu, prísnejšie strážené hranice, či novú legislatívu. Mám na mysli mentalitu ľudí. Sú Slováci pripravení na to, že ich budú v obchodoch a reštauráciách obsluhovať cudzinci s nekvalitnou slovenčinou? Budú tam ochotní, podobne ako v Írsku, trpezlivo pomaličky opakovať svoje objednávky a otázky, aby im personál vôbec porozumel? Budú Slováci ochotní akceptovať sestričky a doktorov, síce snaživých, ale s inou farbou pleti a so zvláštnym prízvukom? Pustia si do bytu počerných inštalatérov alebo maliarov?
Na SME bola uverejnená anketa s otázkou: “Ste ochotní akceptovať utečencov?“ – skoro polovica respondentov uviedla, že ak sa prispôsobia, tak áno. Problém však je, že znepokojujúco veľká väčšina z nich sa neprispôsobí. Ich vlastná identita je to jediné, čo v cudzine majú – to hovorím z vlastnej skúsenosti a vidím to aj tu v Írsku. Budú narastať počty reštaurácií s ponukou jedál ako sú šašliky, kebab, či chop suei, obchody so zahraničnými produktmi, iná hudba a kultúra – to je ešte v poriadku. Ale čo ak sa pridajú podivné zvyky, hlučné správanie, nedajbože kriminalita (a tá sa určite pridá). Ich správanie je iné, veď vyrastali v inej spoločnosti, boli ináč vychovaní a uznávajú iné priority a morálne zákony. Nehovorím že sú zlí, ale sú iní. To je veľmi znervózňujúce a neviem, či sa priemerný Slovák dokáže cez to preniesť. Zo strany imigrantov veľká ochota na asimiláciu nie je, stačí sa pozrieť do krajín západnej Európy ako Nemecko, Francúzsko či Španielsko, na uzavreté moslimské komunity.
Pokiaľ to ešte budú úbohí “gastarbeiteri“, čo pracujú na stavbách, žijú na konzervách a posielajú výplatu domov, tak Slováci hádam dokážu svoje emócie zvládnuť. Stále budú spoločnosťou braní ako podradní (hnusne povedané) a tým pádom aj neškodní. Postupom času sa to však zmení. Niektorí prisťahovalci si možno nájdu lepšie zamestnanie, zarobia si na pekný dom alebo lepšie auto, ako má štandardný závistlivý Slovák. Možno zopár z nich sa napriek všetkým prekážkam a vďaka vlastnej šikovnosti vypracujú na vedúce miesta. To mnoho ľudí nestrávi a každú chybu či prešľap im dajú pocítiť dvakrát.
Pridajme vierovyznanie. Povedzme, že pravoslávnych zvládneme, veď sú to predsa len kresťania. Každý január sledujeme ich vianočné tradície a sme hrdí na rôznorodosť slovenského "folklóru". Ale čo moslimi?
Nedávny prieskum verejnej mienky pre SME ukázal, že Slováci sú nesmierne „tolerantní“ voči Islamu, pokiaľ je od nich dostatočne ďaleko:). Ale ak by sa mala stavať mešita vedľa ich sídliska, už takí tolerantní a rozhľadení nie sú. Predstavte si Európsku úniu s otvoreným priestorom siahajúcim cez Turecko, až k hraniciam Iránu a Iraku. Ak sa nakoniec staneme nie tranzitnou, ale cieľovou krajinou utečencov, mešita, napríklad v Petržalke, sa nebude javiť až tak nereálne.
Osobne som proti vstupu Turecka do EÚ a to nielen pre to, že Turci nie sú Európania. Islam je veľmi netolerantné náboženstvo a prakticky nemá vlastnú filozofiu – je to len zbierka príkazov. Liberálna Európa je postavená na kresťanských základoch (nech si vraví kto chce, čo chce, je to tak), s ktorými je Korán v príkrom rozpore. Neverím, že by EÚ zvládla otvorené hranice s Tureckom a ani neverím, že sa to niekedy stane. Francúzi určite budú mať svoje referendum:). Na Slovensku pozitívny vzťah k Turkom nebudeme mať asi nikdy, veď Turčín Poničan a Sebechlebskí hudci spravili svoje ;).
Týmto článkom sa nesnažím vyvolávať strach z cudzincov, ani rozdúchavať xenofóbne vášne. Už vôbec netvrdím, že títo ľudia sú zlí. Oni sú proste len odlišní od nás a to je neodškriepiteľný fakt. Ich zvyky sú nám cudzie, nerozumieme ich správaniu a postojom, pretože my máme iné normy a vyznávame iné morálne hodnoty. Som presvedčený, že ani oni nám úplne nerozumejú. Čo človek nepozná, toho sa bojí a čoho sa bojí, to nenávidí.
Idealistické rozpravy o tolerantnej a multikultúrnej spoločnosti, o asimiláci a antixenofóbii sú síce pekné, ale vôbec nevystihujú realitu na Slovensku. Veď zatiaľ nezvládame ani svoj vzťah k Rómom a nie to ešte prílev zahraničných imigrantov. Keď príde na lámanie chleba, bude zle nedobre a jediným riešením je výchova a vzdelávanie. A v tom sme oproti Írsku niekoľko generácií pozadu. Slováci, verní svojej povesti o pohostinnosti, dokážu vrelo privítať hosťa, ale asi nie takého, ktorý chce zostať niekoľko rokov.
